streda 5. júna 2019

Nový šat pre veniec


Už o mne viete, že mám rada prírodné dekorácie. A veci, ktoré si viem sama vyrobiť, si aj rada vyrobím. Je to pre mňa výzva a neskôr radosť z výsledku.

Okrem tvorenia mám rada kvety. Živé kvety, rezané. Veľmi dobre si pamätám doby, keď sa v našich obchodoch predávali jedine klinčeky a gerbery. Dokonca kúsok od nášho domu, pestovali kvety doma. A vždy, keď maminka potrebovala nejakú kytičku, ja som bola poverená ju ísť kúpiť. Fascinovalo ma vidieť priamo "do kuchyne". Teda fóliovníku, kde kvety rástli. Pani kvetinárka ich odstrihla, uviazala a hotovo. Aké jednoduché :-)
Vrchol môjho kvetinového detstva bol, keď som na meniny v auguste dostala modré klinčeky. Wau, myslela som, že nič dokonalejšie už neuvidím. A to bol vlastne ešte len začiatok kvetinového boomu, ktorý mal prísť.

Po modrých klinčekoch prišla éra umelých kvetov. Pamätám sa, ako u nás v meste otvorili predajňu s umelými kytičkami a ľudia kupovali a kupovali. Samozrejme, aj aj som jednu dostala a mala som ju veľmi dlho, kým som ju z môjho života neposunula ďalej. 
Človek dospieva a dozrieva a ja si dnes radšej natrhám kvety na lúke alebo odstrihnem niečo zelené v záhrade.



A tak to bolo aj s týmto venčekom. Korpus som umotala z vŕby, ktorú sme nastrihali v rámci jednej nedeľnej prechádzky. Pôvodný venček bol z tuje a eukalyptu, lenže veľmi rýchlo vyschol. Neodolal jarnému slniečku, nakoľko na vchodové dvere svieti celé poobedie slnko.
Takže som musela vymyslieť niečo, čo na tých dverách chvíľu vydrží.



Eukalypt som použila opäť, doplnila som ho však umelými kvietkami.  Kým nevymyslím niečo nové, bude nám dvere zdobiť tento venček.


Krásny deň praje

Hela ♥


štvrtok 30. mája 2019

Hand made Santoro

Čo všetko má obsahovať moja peňaženka?


Mala by byť aspoň trochu červenej farby, pretože červená vraj priťahuje peniaze. A to nie je nikdy na škodu :-)
Mám rada, ak mám aj doklady a všetky platobné, či zľavové karty pekne spolu. Preto potrebujem peňaženku väčšiu, aby mi ukryla všetky tieto nevyhnutnosti.
Viac priečinkov na bankovky využívam preto, že peniaze delím. V jednom priečinku sú peniaze na míňanie,  v druhom mám odložené peniaze napríklad  na školskú družinu alebo peniaze, ktoré mám posunúť niekam inam a nemám ich minúť. Verím, že sa Vám to nezdá nijak úchylné :-)



Práve preto potrebujem veľa, veľa priečinkov. 
Tento rozmer peňaženky sa mi už svedčil a keďže stará peňaženka svoju funkciu síce stále plnila, ale dizajnovo to už nebola veru žiadna vizitka, bol čas na zmenu.



Urobila som si radosť a ušila si novú, z krásnej kolekcie látok od Santoro London.
A síce Santoro London ponúkam aj v eshope, zvolila som si pre seba peňaženku šitú. 
Kto rád  tvorí, to určite pochopí :-)


Krásny deň želá

Hela ♥


streda 29. mája 2019

Kam smerujem

Blog trochu stagnuje.
Tak nie trochu, ale dosť.  Dôvod je jednoduchý, mne jasný.
Je to téma blogu, o čom písať. Ja teda viem, o čom písať, len som mala problém so zameraním, či môžem a nemôžem. Zvláštne, že mám vôbec takéto úvahy :-)

Blog vznikol veľmi dávno, ako taká terapia pri Emkinej chorobe. V tej dobe som začala tvoriť a zdieľala tu svoje výtvory. 

Keď som spustila ESHOP, chcela som zamerať blog práve na Belle Decor, a tak prešiel malými úpravami. Lenže ja neviem byť iba obchodník, ja tam potrebujem aj to "srdečno", otvorenosť, niečo zo života. Dlho som tomu odolávala, nemiešať obchod so životom.
Kým som neprišla na to, že jednoducho môj Belle Decor je vlastne aj môj život.
Že sa chcem s Vami podeliť aj o náš domov, ktorý je súčasťou eshopu, že Vám chcem pozdieľať nejaký dobrý recept, nápad, či zaujímavú životnú situáciu.

OBJAVILA SOM  AMERIKU?
Nie, vôbec nie. Len vo mne dozrelo rozhodnutie robiť veci tak, ako ich cítim ja sama. 

Tak sa môžete tešiť na tvorenie, recepty, novinky z ehopu a inšpiráciu. Inšpiráciu k peknému bývaniu, pohode a radosti zo života.




Krásny deň Vám praje

Hela ♥


nedeľa 28. apríla 2019

Bábovka


Dnes máme oddychovú nedeľu. Počasie vonku nás k tomu priam nabáda, a tak sme si poobedie spríjemnili aj niečím sladkým. 


Bábovku pekávam podľa ovedčeného receptu, ktorý nájdete aj tu na blogu. V aprílovom čísle Dobré jedlo ma však upútal nový recept na bábovku. Trochu som ho obmenila a vyskúšala.

Takže, nech sa páči, môj recept:

Suroviny:
* 4 vajcia * 1 hrnček trstinového cukru * 2 hrnčeky polohrubej múky * 1 balíček kypriaceho prášku do pečiva * 1/2 hrnčeka oleja * 1 biely jogurt * 2 lyžice instantnej kávy * 1/2 lyžičky mletej škorice
 * štipka soli

Postup:
Vajcia s cukrom vyšľaháme do peny a pridáme múku s práškom do pečiva a biely jogurt. Prisypeme kávu, škoricu a trochu soli.
Cesto premiešame a vylejeme do maslom vymastenej a múkou vysypanej formy.
Pečieme 45 minút pri cca 170 stupňoch. Olalaaa, rýchlovka.

Ja som do cesta nasypala ešte pokrájané kúsky čokolády. Zostalo nám z Veľkej noci zopár čokoládových vajíčok, tak som ich takto využila :-)



V pôvodnom recepte bol jogurt nahradený roztlačenými banánmi. Takže je na Vás, ktorú voľbu vyskúšate, Ja som práve banány nemala, ale určite tiež vyskúšam banánovú verziu.

Nech Vám chutí, u nás veru chutí.

Hela

pondelok 31. decembra 2018

O našom stromčeku

Možno trochu oneskorene, ale predsa ešte v čase sviatkov sa chcem vrátiť k nášmu vianočnému stromčeku. A takpovediac ku každému stromčeku, ktorý je symbolom Vianoc. 
Pretože bez vianočného stromčeka si sviatky nevieme ani predstaviť.
A ja Vám dnes chcem porozprávať o tom našom.

Stromček nám doteraz nosieval Ježiško. Dievčatá stále tomu verili a tešili sa, keď ho ráno na Štedrý deň našli v obývačke. Tá detská naivnosť bola úžasná a milujem ju.

Napriek tomu sme sa tento rok rozhodli, že si ozdobíme stromček spoločne.


Neviem, či je to tým, že som staršia alebo si viac uvedomujem čo je naozaj dôležité, náš stromček je pre nás akousi rodinnou tradíciou. Nesnažíme sa o vytvorenie katalógového kusu, ale o stromček so spomienkami, s tradíciou.
Musím sa však priznať, že bola doba, keď som na stromček upevnila svetielka a po zasvietení som ich dala dolu a začala znovu. Dnes sa na tom zasmejem. 

Tento stromček je zo záhrady manželovej tety. Uberal priestor a ponúkli nám ho, či nemáme zájem. Samozrejme, že máme. 


A naše ozdoby sú "všehochuť", sú to ozdoby, ktoré nám niečo pripomínajú a pripomínať budú. Sklenený domček sme si doniesli s manželom z tohtoročného výletu v Prahe. Bude nám pripomínať chvíle, keď sme si dopriali výlet len my dvaja.




Háčkované ozdoby mi podarovala manželova maminka. Vie, čo sa mi páči a ja sa teším, že ma pozná a chce ma potešiť.


Najstaršia ozdoba, ktorú som si zadovážila až tieto Vianoce. Tento vtáčik zdobil stromček mojich rodičov ešte keď som bola dieťa. A teraz bude stále zdobiť ten náš.




Áno, sú to ozdoby, ktoré možno vôbec neladia, pre nás však znamenjaú veľa. Látkové srdiečko kúpila Emka na vianočných trhoch a mali by ste vidieť tú radosť, keď ho mohla zavesiť na stromček.


Vianoce nie sú o estetickej dokonalosti, sú o dokonalosti srdca. Sŕdc, ktoré sú otvorené, šťastné a ktoré patria k sebe.
V našej obývačke sú stále hračky, knihy, darčeky. Nič z toho neupratujeme, neriešime to. Sme spolu, deti sa neskrývajú do izieb, hrajú sa pri našich nohách alebo sa hráme spolu. 
Toto sú pre mňa Vianoce a veľmi si prajem, aby táto pohoda prerástla aj do Nového roku, aby sme mali stále k sebe blízko.

Užite si posledné hodiny starého roku a nech Vám ten Nový rok prinesie presne to, po čom túžite.

Krásny zvyšok sviatkov Vám praje
Hela ♥