nedeľa 24. júna 2018

Z našej kuchyne

Mám rada vikendy. Dlhé, lenivé rána, spoločné raňajky, kávu s mojím manželom a deti pobehujúce v pyžamách. 
Víkend sa väčšinou nezaobíde bez niečoho sladkého a dobrého. Občas plánujem pečenie už cez týždeň, občas je to bleskový nápad, ktorý realizujem.
Tak ako túto sobotu. Voľba padla na rýchlovku, "banana bread". Banánový chlebík je vláčny a dlho sa na našom stole nezohreje. Keď sa však rozhodnete pre tento recept a zistíte, že doma banány nemáte a nemajú ich ani vo vedľajšom obchodíku, treba improvizovať.



A vtedy neurobíte "banaba bread", ale "apple bread". Banány som nahradila nastrúhaným jablkom, do stredu a na vrch naukladala jahody a maškrta je na svete.

Lenže, víkend je dlhý a chuťové bunky si žiadajú aj iné chute.
V týždni som zahliadla na internete jednoduduchý, slaný recept, ktorý som musela hneď vysúšať.

Lístkové cesto vyvaľkáme do kruhu a uložíme na plech. Ja už všetko okrúhle pečiem v keramickej mise od Isabelle Rose, ktoré sú vynikajúce. Nič sa mi nepripečie, ani neprilepí.
Ale späť k receptu.
Na cesto som naukladala nakrájanú slaninu. Je dobré, ak sa Vám podarí nakrájať tenšie kúsky. 
Slaninu prikryjeme ďalším kruhom lístkového cesta a do stredu položíme encián. Encián som narezala a posypala rozmarínom.
Od enciánu narežeme cesto na pásiky, ktoré pretočíme, aby nám vznikla špirála.
Potrieme vajíčkom a dáme piecť.



To viete, keď máte pomocníčku v kuchyni, všetko ide lepšie. Elenka je vo veku, keď ju pomáhať ešte baví :-)






Encián sa krásne nadvihol a stal sa tekutým. Takže potom už len stačí ulamovať si jednotlivé tyčinky, namočiť do enciánu a rýchlo zjesť.
Tento recept si určite čoskoro opäť zopakujeme, pretože zmizol zo stola rýchlejšie ako koláč :-)
Tak vyskúšajte aj Vy.

Krásny deň.

Hela ♥

štvrtok 7. júna 2018

Pre pani učiteľky

Blíži sa koniec školského roka. Blíži sa čas, kedy končí "skôlkarskú" etapu svojho života naša najmladšia, Eli.
Tri deti nám chodili do tej istej škôlky, tri deti išli na rovnakú základnú školu. Emka mala dokonca v škôlke tú istú pani učiteľku a mňa zrazu, už teraz, chytá nostalgia.

Zrazu mi prišlo ľúto, že to všetko končí. Posúvame sa o krok ďalej a už si s Elenkou nebudeme každé ráno mávať cez okno.  Začnú nám ďalšie školské povinnosti a deti budú mať opäť bližšie k osamostatňovaniu sa.

Pri tejto príležitosti si deti  s pani učiteľkami pripravili program na rozlúčku so škôlkou, a tak sme chceli pre pani učiteľky darček, ako poďakovanie, aj ako pamiatku na ich triedu.
Chceli sme dať niečo, čo ich poteší, čo využijú a pritom si na deti spomenú. 

Tak sme vymysleli tričká s textom a ja som sa dala do práce.


Chcela som tričko farebné, veselé, aby zodpovedalo prostrediu materskej školy.
Možno si pomyslíte, že sme mohli zvoliť jednoduchšiu formu a urobiť potlač na tričko. Lenže my sme chceli niečo jedinečné, originálne, čo nemá nikto :-)








Môžem Vám povedať, že tričká mali úspech. Pani učiteľky sa usmievali už pri rozbaľovaní balíčkov a očakávali niečo kreatívne (už nás za tie roky poznajú) 
Tričká sa páčili, a ja sa teším, že sa ozvali aj ďalšie kamarátky, ktoré chcú pre pani učiteľky originálny darček. Upúšťajú od darovania kávičky, či kvetov a chcú darček na pamiatku.
Takže čoskoro bude nasledovať ďalšie tvorenie, ktoré Vám tu určite tiež predstavím.

Krásny deň želá
Hela♥