streda 5. júna 2019

Nový šat pre veniec


Už o mne viete, že mám rada prírodné dekorácie. A veci, ktoré si viem sama vyrobiť, si aj rada vyrobím. Je to pre mňa výzva a neskôr radosť z výsledku.

Okrem tvorenia mám rada kvety. Živé kvety, rezané. Veľmi dobre si pamätám doby, keď sa v našich obchodoch predávali jedine klinčeky a gerbery. Dokonca kúsok od nášho domu, pestovali kvety doma. A vždy, keď maminka potrebovala nejakú kytičku, ja som bola poverená ju ísť kúpiť. Fascinovalo ma vidieť priamo "do kuchyne". Teda fóliovníku, kde kvety rástli. Pani kvetinárka ich odstrihla, uviazala a hotovo. Aké jednoduché :-)
Vrchol môjho kvetinového detstva bol, keď som na meniny v auguste dostala modré klinčeky. Wau, myslela som, že nič dokonalejšie už neuvidím. A to bol vlastne ešte len začiatok kvetinového boomu, ktorý mal prísť.

Po modrých klinčekoch prišla éra umelých kvetov. Pamätám sa, ako u nás v meste otvorili predajňu s umelými kytičkami a ľudia kupovali a kupovali. Samozrejme, aj aj som jednu dostala a mala som ju veľmi dlho, kým som ju z môjho života neposunula ďalej. 
Človek dospieva a dozrieva a ja si dnes radšej natrhám kvety na lúke alebo odstrihnem niečo zelené v záhrade.



A tak to bolo aj s týmto venčekom. Korpus som umotala z vŕby, ktorú sme nastrihali v rámci jednej nedeľnej prechádzky. Pôvodný venček bol z tuje a eukalyptu, lenže veľmi rýchlo vyschol. Neodolal jarnému slniečku, nakoľko na vchodové dvere svieti celé poobedie slnko.
Takže som musela vymyslieť niečo, čo na tých dverách chvíľu vydrží.



Eukalypt som použila opäť, doplnila som ho však umelými kvietkami.  Kým nevymyslím niečo nové, bude nám dvere zdobiť tento venček.


Krásny deň praje

Hela ♥


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem pekne za Váš názor, či pripomienku. Teším sa, že ste ku mne zavítali :-)